Počítače JSEP

Jednotný systém elektronických počítačov

Jednotný systém elektronických počítačov, skratka JSEP bol rad počítačov vyrábaných v krajinách RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci). Bola to snaha udržať krok s vývojom počítačov v „západných“ krajinách, vtedy reprezentovaných Spojenými štátmi americkými. Počítače JSEP1 boli kópie počítačov IBM radu 360, ktoré sa v tom čase začali dovážať do krajín strednej a východnej Európy.

Neskôr vznikol rad JSEP2, ktorý bol kópiou IBM370 s dynamickým prideľovaním výpočtových prostriedkov počítača a možnosťou vytváranie tzv. virtuálnych počítačov pre jednotlivé programy. V ruštine ich spoločný názov znel foneticky: Jedinnaja sistema elektonnych vyčisliteľnych mašin . V ruskom jazyku sa písmeno „E“ vyslovuje „Je“. V ruštine sa teda píše „Edinnaja“ a písmeno „s“ v ďalšom slove sistema je fonetický prepis ruského „cictema“ (v ruštine sa „c“ číta ako „s“). Preto označenia počítačov JSEP majú na začiatku písmená „EC“. Potom nasleduje číslo 10 a hneď za ním dvojčíslie typového označenia počítača.

Typové rady počítačov JSEP

Systém JSEP mal postupne dva vývojové rady. V rade JSEP1 sa vyrábali tieto počítače: EC 1010, EC 1011, EC 1012 vyrábané v Maďarsku EC 1021 vyrábaný v Čechách EC 1020 vyrábaný v Bulharsku a (býv.) Sovietskom zväze EC 1022 a EC 1030 vyrábané v (býv.) Sovietskom zväze EC 1032 vyrábaný v Poľsku EC 1033 vyrábaný v (býv.) Sovietskom zväze EC 1040 vyrábaný v (býv.) Sovietskom zväze EC 1050 vyrábaný v Nemecku (v bývalej NDR)

Tento rad počítačov bol poznamenaný tým, že niektoré typy radu EC1010 a EC1021 neboli úplne kompatibilné, pretože pochádzali z pôvodných národných výskumov počítačov. Slovensko sa do vývoja nezapojilo, lebo sa sústredilo na výrobu a aplikácie RPP 16. Zapojilo sa však samostatne do vývoja počítačov SMEP.

V rade JSEP2 boli tieto počítače:
EC 1015 vyrábaný v Maďarsku
EC 1025, EC 1026 vyrábané v Čechách
EC 1035 vyrábaný v Bulharsku a (býv.) Sovietskom zväze
EC 1045 vyrábaný v Poľsku a (býv.) Sovietskom zväze
EC 1055 vyrábaný v Nemecku (v bývalej NDR)
EC 1060 vyrábaný v (býv.) Sovietskom zväze
Počítače JSEP2 už boli navzájom programovo kompatibilné a líšili sa len výpočtovým výkonom, rozsahom operačnej pamäte, počtom kanálov atď. (lit. Navrátil,V., Sokol,J., Žák,V.: Operační systémy JSEP, SNTL, 1984, 264s.)

V minimúzeu je vystavený predný „operátorský“ panel počítača EC 1033, ktorý bol vyrobený v ZSSR ako štvrtý kus s výrobným číslom 004.

EC1045 vo VS SAV

Vo VS SAV boli inštalované dva počítače EC 1045 dovezené zo Sovietskeho zväzu, ktoré pracovali navzájom prepojené ako dvojča. Počítače EC 1045 používali takmer všetky ústavy SAV. Prvý počítač bol do VS SAV dovezený v júni 1983, druhý v júni 1984 a pol roka trvalo kým ich prepojili na výpočtový komplex VK 2M45, tzv. „dvojča“. Programovacími jazykmi boli FORTRAN a PL/1. Za rok 1984 mal počítač 51 veľkých závad a 61 porúch periférnych zariadení.

Bolo inštalované prepojenie na Ústrednú knižnicu s terminálom a napojenie na knižničné databázy. V roku 1985 sa zaviedol do skúšobnej prevádzky systém virtuálnych strojov VM/370. Začal sa prevádzkovať databázový systém IDMS. V roku 1986 bola k VK 2M45 vytvorená terminálová sieť na Patrónke z 28 terminálov – displejov EC7927. Počítač SMEP SM50/50 bol využívaný ako terminálový koncentrátor. Inštalované počítače EC 1045 nevydržali dlhšiu súvislú prevádzku ako 40 hodín. Túto závadu sa nepodarilo odstrániť do konca ich používania v SAV v roku 1990. Z počítačov sa nezachovala žiadna časť. Aspoň doterajšie hľadanie nezaznamenalo žiaden úspech.

Bližšie o počítačoch EC vo VS SAV a ich používaní pozri na www.optika.ikt.sav.sk

Prezuvky

Sálové počítače vyžadovali klimatizáciu aby sa integrované obvody nezohrievali. Teplota sa prísne sledovala, lebo tepelné straty týchto počítačov boli značné. Tak isto bola dôležitá čistota, presnejšie musela byť zachovaná nízka prašnosť ovzdušia. Preto v klimatizáciách boli vždy vzduchové filtre.

Čistota bola potrebná hlavne kvôli diskovým jednotkám, lebo zápisové hlavy plávali na vzduchu, ktorý sa nasával cez stred diskového zväzku, vo vzdialenosti niekoľko µm nad aktívnymi povrchmi diskových platní. Diskový zväzok totiž pri otáčaní fungoval ako ventilátor. Akákoľvek jemné prachové zrnko, ktoré prišlo medzi hlavičku a povrch mohlo poškriabať a tým znehodnotiť aktívnu magnetickú vrstvu, kde sa pamätali dáta. Pri väčšej špine sa spálila (prehriala) a tým znehodnotila aj záznamová hlava.
Operátori sa prezliekli do bielych plášťov a návštevy si museli dávať na nohy gumené prezuvky (pozri obrázok).

Dierne štítky

Dierny štítok štítok je obdĺžnik z hladeného kartónu so zrazeným jedným rohom. Pri počítačoch EC sa používali 80 stĺpcové dierne štítky vzoru IBM. Na diernych štítkoch bol nadierovaný program v programovacom jazyku, dáta pre výpočet a táto sústava bola „obalená“ takzvanými riadiacimi štítkami, ktoré sa začínali štítkom //JOB. Riadiace príkazy mali svoj jazyk. Volal sa JCL – Job Control Language. Na konci, za programovými štítkami sa dávali ukončovacie štítky a nakoniec //EOJ (End Of Job). Pozri na obrázku.

Distribúcia štítkov

Dierne štítky sa balili vo výrobe do škatúľ z hrubého a lacného kartónu. Bol mäkký na povrchu aby sa hrany štítkov nenarušili. Boli dôležité v snímačoch pri počítači, lebo za ne sa zachytával tzv. podávací nôž, ktorý posunul prvý štítok na vrchu do elektrického optického snímača. Štítok sa posúval do snímača po šírke a v snímači po dĺžke, lebo sa čítal po stĺpcoch. Pri veľkých programoch sa obal používal aj na skladovanie programov. Pri malých sa štítky udržovali pokope gumičkou.

Kódovanie údajov na diernom štítku

Každý štítok má 12 riadkov a 80 stĺpcov. Riadky sú číslované zhora nadol:12,11,0,1,2,3,..,8,9 a stĺpce zľava doprava: 1,2,.......,80. Údaje sa do štítkov dierujú tak, že “1“ je vydierovaný obdĺžnikový otvor a “0“ je neperforovaný papier v mieste priesečníku príslušného stĺpca a riadku. V každom stĺpci je vydierovaný jeden znak (pozri priložený obrázok).

Údaje sa dierovali v kóde EBCDIC – Extended Binary Coded Decimal Interchange Code. Zo štítku na obrázku môžeme vidieť, že písmeno A má vydierovaný obdĺžnk v riadku 12 a v riadku 1, keď nájdeme B tak vidíme vydierovaný riadok 12 a 2. Z toho je vidieť, že postupnosť písmen v abecede odpovedá postupnosti čísel. V ďalšej časti abecedy je použitý riadok 11 a potom 0. Podobne je to s číslicami. Pre číslicu 1 je vydierovaný obdĺžnik len v riadku 1, pre číslicu 2 je to riadok 2 atď. Na hlbšie štúdium treba použiť tabuľku kódu EBCDIC. Do počítača sa údaje zo štítku snímajú po stĺpcoch jeden znak za druhým, počnúc prvým stĺpcom. Pamäťová kapacita dierneho štítku je 80 znakov/1 štítok.

Programové vybavenie

Operačné systémy JSEP boli rozdelené do dvoch skupín. V prvej skupine pre malé a stredné počítače boli operačné systémy MOS a DOS. Systém MOS bol jednoprogramový a bol určený len pre počítač EC1021, systémy DOS-1 a DOS-2 mohli pracovať na všetkých modeloch JSEP1 okrem EC1021 a EC1010. Táto anomália mohla byť preto, lebo pri vzniku JSEP mali už niektoré vyspelejšie štáty východného bloku vyvinuté svoje modely počítačov a nebolo ekonomické ich zničiť.

Operačné systémy DOS1 a 2 boli multiprogramovacie, ale so statickým prideľovaním výpočtových prostriedkov, vždy pred začatím úlohy, ktoré zostalo rovnaké až do skončenia výpočtu. Do druhej skupiny patril operačný systém DOS-3, ktorý bol určený pre veľké počítače a pracoval na všetkých počítačoch radu JSEP2 a nadväzoval na rad OS DOS. Jeho ďalšia verzia DOS-4 používala už databázy a diaľkové spracovanie dát. Na vyšších modeloch EC 1033,EC1040 a EC 1050 pracoval operačný systém OS1 až OS3. Bol značne zložitý a vyžadoval kvalifikovanú obsluhu. OS 4 a OS6 pracovali na modeloch EC1045, EC 1055 a EC 1060. Tieto OS-my prideľovali programom výpočtové prostriedky dynamicky, v čase ich potreby. Plánovanie a riadenie behu programov zabezpečovali automaticky. posledný systém bol SVM, ktorá programovo rozdeľoval zostavu stroja na virtuálne počítače, pričom každý z nich sa javil ako samostatný počítač a mohol pracovať pod ľubovoľným operačným systémom JSEP okrem MOS, ktorý bol len pre EC1021. Počítač musel mať operačnú pamäť minimálne 1MB. Boli to veľmi úsporne a kvalitne písané operačné systémy. Ako programovacie jazyky sa používali Assembler (pre systémové programy), Fortran, Cobol, PL/1. Databázový systém bol napr. IDMS.