Historia Vypoctoveho strediska SAV
VS SAV bolo zalozene dna 1.4.1976 uznesenim predsednictva SAV s povodnym nazvom Centralne vypoctove stredisko. Zaciatok pouzivania pocitacov na SAV by sa mohol datovat do roku 1959, kedy bol na Ustave technickej kybernetiky SAV (UTK SAV) skonstruovany prvy analogovy pocitac. O 5 rokov neskor sa zacala v SAV era digitalnych pocitacov. Ustavy SAV pouzivali najprv pocitace ZRA -1 (1962 - 1968,. KrlZeiss Jena) a pocitac GIER (1968 - 1976 REGNECENTRALEN, Kodan) v UTK SAV. Pre vzrastajuce naroky na vypoctovu kapacitu zacali vedecki pracovnici pouzivat externe pocitace CDC 3300 (VVS OSN , teraz INFOSTAT) a SIEMENS 4004 (UVTVS v Mlynskej doline). V ramci Pocitacoveho laboratoria UTK SAV vzniklo v roku 1973 Stycne pracovisko pre vyuzivanie externych pocitacov, ktore obsluhovalo 52 programatorov SAV a projekt na vystavbu Centralneho vypoctoveho strediska. CVS pracovalo v provizornych priestoroch sucasnej Spravy ucelovych zariadeni SAV. Projektova priprava novej stavby VS SAV sa zacala v roku 1976 a v roku 1979 tam uz pracovali mpocitace SM. Budova bola naprojektovana pre dva velke salove pocitace typu EC 1045, ktore boli instalovane v roku 1982.
Obdobie od tohoto roku az do roku 1990 mozno pokladat za rozkvet vypoctovych sluzieb v SAV a ukazku toho ako maju vyzerat sluzby pocitacoveho centra pre vedecke institucie ako servis nielen systemovy s ponukou strojoveho æasu, ale aj poskytovanie analytickych a programatorskych kapacit so samostatnou skupinou pre vyvoj novych algoritmov. V tomto obdobi dosiahol pocet zamestnancov cislo 80. Po roku 1990 sa prestali pouzivat pocitace EC, aj ako uz vtedy zastarale, poruchove a energeticky narocne. Znacny uspech zaznamenali personalne pocitace a moznostou nezdielaneho pocitania na vlastnom pracovnom stole. Projekty vypoctov sa zamerali na dostupne programove vybavenie presonalnych pocitacov a na VS SAV sa prestali klast poziadavky na programovanie. Nastal utlm spolocnej vypoctovej techniky pre vedeckotechnicke, ale aj ekonomicke (socialno ekonomicke informacie) vypocty. Objavil sa novy fenomen INTERNET a VS SAV zacalo budovat opticku siet v areali na Patronke uz v roku 1991.
Z 21 budov sa priviedli opticke multimodove kable az do VS SAV a cez prepinace sa poprepajali do jednej velkej lokalnej pocitacovej siete.
Radiovymi linkami boli neskor (1996) pripojene na tuto siet aj ustavy, ktorych sidlo bolo v meste Bratislava. Elektronicka posta ovladla mysle vsetkych zamestnancov a stala sa najziadanejsim produktom VS SAV. Moznost slobodne cestovat, stazovat v zahranici a slobodne komunikovat, bez akejkolvek kontroly sa stala motorom rozvoja informatiky v SAV. Preplnena a lacna siet zacala byt prekazkou ïalsieho rozvoja svojou nespolahlivostou a malou rychlostou. Vedecko-technicke vypocty si vyziadali nakup pocitacov typu RISC 6000 v roku 1992 a v roku 1994 bol uz zakupeny prvy superpocitac v SR prave vo VS SAV. Bol to SGI Power Chalenge, len s jednym procesorom, neskor v roku 1995 rozsireny vymenou na 8 procesorovy superpocitac ORIGIN 2000, ktory pracuje vo VS SAV uz ako jediny z triedy pocitacov pre vedeckotechnicke vypocty. Velky skok dopredu spravilo VS SAV v budovani siete v rokoch 2001- 2002, kedy sa v ramci projektu SANET II pripojilo na opticku kostrovu siet SR rychlostou 1Gb/s. VS SAV vlastnou aktivitou zabezpecilo prostrednictvom ST vystavbu kabloveho prepojenia VS SAV - FEI STU a dna 17.5.2002 otvorilo opticke prepojenie SAV na siet SANETII a do sveta rychlostou 1Gb/s. Tato linka sa v okamihu prepnutia zrychlila voci povodnej az neuveritelnych 500x. VS SAV sa stalo uzlom kostrovej siete SR. Od februara 2002 do februara 2003 bolo pripojenych 16 ustavov SAV v meste pomocou optickych vlakien na kostrovu siet SANETII rychlostou 100Mb/s. Vznikla virtualna siet SAV v Bratislave na baze siete SANET II. Zacalo pracovat monitorovacie pracovisko vo VS SAV a tym bola zahajena profesionalna prevadzka siete na 1 pracovnu smenu, hoci siet poskytuje sluzby 24 hodin 7 dni v tyzdni. V najblizsom obdobi caka VS SAV opat nutnost nakupu pocitaca pre vedeckotechnicke vypocty.
Riaditelia VS SAV
| od | 1.4.1976 | Ing.Stefan Kohut |
| od | 1.1.1977 | RNDr.Vojtech Jankovic,CSc |
| od | 1.3.1993 | RNDr. Peter Slavkovsky, CSc |
| od | 1.1.1998 | RNDr. Jaroslav Bobovsky |
| od | 1.1.2001 | Ing. Stefan Kohut |
Prehlad technickeho vybavenia od roku 1976
| 1976 | Externe pocitace SIEMENS 4004 v UVT VS, CDC 3300 v INFOSTAT-e |
| 1979 | SM-3-10, SM-3-20 |
| 1982 | 2 kusy EC 1045 (IBM 370): 4 MB RAM, 9 GB HDD, max. vykon 0,6 Mflops |
| 1983 | SM-52-12 : 4 MB RAM, 0,9 GB HDD, max. vykon 0,2 Mflops |
| 1989 | Prvy osobny pocitac vo VS SAV - IBM PC XT : 640 KB RAM, 20 MB HDD |
| 1991 | Pocitacova siet LAN-SAV; Internet spojenie |
| 1992 | Vypoctove servery kategorie RISC IBM RS/6000 model 950 a model 550: kazdy mal 128 MB RAM a spolu 10 GB HDD, max. vykon modelu 83 Mflops |
| 1993 | Sietovy server Sun Sparc Station: 64 MB RAM, 5,7 GB HDD |
| 1994 | Superpocitacovy system SGI Power Challenge L : 1 proc. R8000/75 MHz, 256 MB RAM, 10 GB HDD, max. vykon 310 Mflops |
| 1999 | Superpocitacovy system SGI Origin 2000 deskside : 6 proc. R10000 250 MHz, 1,5 GB RAM, 72 GB HDD, max. vykon 2400 Mflops = 2,4 GflopsSystem bol v roku 2000 upgradovany na konfiguraciu : 8 proc. R10000 250 MHz, 2 GB RAM, 252 GB HDD, max. vykon 3200 Mflops= 3,2 Gflops |
| 2001 | Rekonstrukcia radiovych tras v Bratislave, nove prepinace v centralnej sieti LAN na Patronke, zvysenie spolahlivosti systemu riadenia siete, zalozenie permanentneho monitoringu siete |
| 2002 | Pripojenie ustavov SAV v meste Bratislava na opticku siet rychlostou 100Mb/s, nove servery El. posty a webu, zaciatok prevadzky noveho informacneho systemu WEBSAV, pripojenie SAV v uzle "savba" na opticku siet SANET II rychlostou 1Gb/s prepojenim VS SAV - FEI STU optickym kablom. Zvysila sa rychlost pripojenia SAV na Internet zo 4Mb/s na 1Gb/s |
Prehlad poctu pracovnikov od roku 1991
| Rok | 1991 | 1992 | 1993 | 1994 | 1995 |
| Pocet pracovnikov | 57 | 34 | 21 | 19 | 15 |
| Rok | 1996 | 1997 | 1998 | 1999 | 2000 |
| Pocet pracovnikov | 10 | 8 | | | 10 |
| Rok | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 |
| Pocet pracovnikov | 12 | 13 | 12 | 17 | 18 |
| Rok | 2006 | 2007 | | | |
| Pocet pracovnikov | 19 | 19 | | | |
|